Hrady a zámky

Slovenske hrady a zamkySlovenské hrady a zámky sú svedkom bohatej slovenskej histórie. Na Slovensku nájdete množstvo hradov, zámkov a kaštieľov, ktoré v sebe skrývajú vzácne muzeálne expozície a v letných mesiacoch ponúkajú množstvo zábavných a kultúrnych podujatí. Z množstva hradov a zámkov ktoré sa nachádzajú na Slovensku je jedinečný majestátny Spišský hrad, ktorý je zaradený v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Viac info...

Mestá

Pamiatky v slovenskych mestachSlovenské mestá a ich historické centrá v sebe skrývajú množstvo kultúrnych pamiatok. Hrady, zámky, kostoly, meštiacke domy a paláce či iné pamiatky sú súčasťou zachovalých mestských pamiatkových rezervácií. Najvýznamnejšie historické pamiatky sú zaradené v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V zozname UNESCO sú zapísané historické centrá miest Banská Štiavnica a Bardejov. Viac info... 

Obce

Na Slovensku sa zachovali malebné rázovité obce s jedinečnou architektúrou. Patria medzi významné pamiatky Slovenska, práve vďaka svojej nezameniteľnej architektúre. Za návštevu stojí niekoľko obcí, v ktorých môžete spoznávať život na slovenskom vidieku nezmenený vplyvom modernej doby. Svetovým unikátom je romantická obec Vlkolínec, ktorá je zaradená v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Viac info...
Reklamný prúžok
Slovensko pamiatky správy Biela pani aj dnes straší na zámku v Topoľčiankach
Biela pani aj dnes straší na zámku v Topoľčiankach PDF Tlačiť E-mail
Nedeľa, 24 Júl 2011 00:00

Na zámku Topoľčianky je história stále živá. Po jeho chodbách sa údajne stále prechádza Biela pani. Je ňou grófka Alžbeta Rákociová, ktorá tu žila v 17. storočí. Recepční vraj počujú kroky, veci sa presúvajú na iné miesta. „Niekde si niečo položíme a nájdeme to úplne inde. Už to berieme ako bežnú záležitosť, že Rákociová niečo urobila,“ povedala Martina Obuchová z marketingu Zámku Topoľčianky. Ľuďom sa tu podľa jej slov snívajú zvláštne sny o tureckých výbojoch. Na zámok občas chodievajú aj senzibilovia, ktorí si tu robia špiritistické večery. Viacerí vraj videli Bielu pani, opisujú ju ako maličkú, veľmi peknú ženu s bielou pleťou a čiernymi vlasmi. Je veľmi milá, tvrdia špiritisti, ktorým sa aj prihovárala.



Ďalší zas údajne počuli po polnoci z nádvoria čulý ruch - vylievanie vody, ako sa starajú čeľadníci o kone a podobne. Senzitívni ľudia hovoria, že na zámku je veľmi veľa pozitívnej energie. Svoj zážitok s ožívaním histórie na zámku má aj správkyňa múzea Marta Holá, ktorá sprevádza turistov. „Ja som to zažila v múzeu, keď som počula, ako zvonia hodiny, ktoré nikto nenaťahuje. Na vlastné uši som to počula, bola som práve vo vedľajšej miestnosti s návštevníkmi. Išla som sa na ne pozrieť a ako som sa na ne dívala, ručička sa pohla,“ povedala Holá.

Alžbeta Rákociová sa v 13-tich rokoch vydala za svoju lásku Adama Erdödyho, ten však zakrátko zahynul v bitke s Turkami. Druhýkrát ju vydali za jeho brata Juraja, ktorý však už nemal Adamove morálne kvality. Alžbeta stále nosila biele šaty, pretože biela bola kedysi farbou smútku. Z nešťastného manželstva utiekala k náboženstvu a dobročinnosti – vybudovala sirotinec, nemocnicu, pomáhala ľuďom. „Od nešťastia jej puklo srdce a doteraz blúdi po topoľčianskom zámku a hľadá svoju lásku. Najviac ju tu cítiť večer, jej obľúbené miesto je kaplnka a arkádové chodby,“ hovorí Obuchová. Alžbeta zomrela ako 33-ročná. Za svojho života založila tradíciu púte do zámockej kaplnky k Panne Márii Škapuliarskej (alebo Karmelskej), ktorá pretrvala dodnes. Tento rok bola už jubilejný 325. krát.

Kaplnka na zámku pochádza z roku 1662. Pozornosť návštevníkov v nej púta najmä obraz, na ktorom je zobrazená matka Bielej panej, tiež Alžbeta, na posmrtnom katafalku v životnej veľkosti. Vysoká bola len 1,3 metra. „Podľa povesti obraz vždy na výročie jej smrti 12. augusta o polnoci spadne a ráno ho opäť zavesia anjeli,“ povedala Holá.

Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach pochádza z roku 1293. Prvým známym majiteľom zámku bol od roku 1309 Július Hoslav, ktorý neskôr s titulom gróf prijal aj meno Topoľčiansky. Od roku 1618 tu žili Rákociovci, ktorí zámok prestavali, dvesto rokov po nich chorvátsky rod Keglevichovcov. Poslední Habsburgovci tu žili od roku 1890 do roku 1918. Býval tu brat cisára Františka Jozef I. Karol Ľudovít Habsburg, po ňom vnučka cisárovnej Sissi arcivojvodkyňa Augusta Habsburgová a jej manžel Jozef August. V 20. rokoch minulého storočia sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky, s obľubou ho navštevoval najmä Tomáš Garyk Masaryk. Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou, je tu múzeum a hotel.

TOPOĽČIANKY 24. júla (WEBNOVINY)

Vaše hodnotenia

Prihláste sa pre pridanie názoru.
 
mojeslovensko.sk dava cez twitter
mojeslovensko.sk na facebooku
odber obsahu cez rss