Hrady a zámky

Slovenske hrady a zamkySlovenské hrady a zámky sú svedkom bohatej slovenskej histórie. Na Slovensku nájdete množstvo hradov, zámkov a kaštieľov, ktoré v sebe skrývajú vzácne muzeálne expozície a v letných mesiacoch ponúkajú množstvo zábavných a kultúrnych podujatí. Z množstva hradov a zámkov ktoré sa nachádzajú na Slovensku je jedinečný majestátny Spišský hrad, ktorý je zaradený v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Viac info...

Mestá

Pamiatky v slovenskych mestachSlovenské mestá a ich historické centrá v sebe skrývajú množstvo kultúrnych pamiatok. Hrady, zámky, kostoly, meštiacke domy a paláce či iné pamiatky sú súčasťou zachovalých mestských pamiatkových rezervácií. Najvýznamnejšie historické pamiatky sú zaradené v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V zozname UNESCO sú zapísané historické centrá miest Banská Štiavnica a Bardejov. Viac info... 

Obce

Na Slovensku sa zachovali malebné rázovité obce s jedinečnou architektúrou. Patria medzi významné pamiatky Slovenska, práve vďaka svojej nezameniteľnej architektúre. Za návštevu stojí niekoľko obcí, v ktorých môžete spoznávať život na slovenskom vidieku nezmenený vplyvom modernej doby. Svetovým unikátom je romantická obec Vlkolínec, ktorá je zaradená v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Viac info...
Reklamný prúžok
Slovensko pamiatky správy Na Bratislavskom hrade našli zlatý poklad z rímskych čias
Na Bratislavskom hrade našli zlatý poklad z rímskych čias PDF Tlačiť E-mail
Sobota, 05 September 2009 09:17
Bratislavský hradný areál odkryl pamiatky, ktorými sa hlavné mesto Slovenska zapisuje medzi významné náleziská pamiatok z rímskeho obdobia. Podľa odborníkov tak možno už hovoriť o antickej Bratislave, ktorá mala keltské opidum, sídlo moci, na európskej úrovni.
K najvýznamnejším objavom pri archeologických vykopávkach na mieste historickej jazdiarne na Severnej terase patrí nález zlatých mincí a muriva rímskych stavieb s dlážkami. Nález rímskeho muriva bol veľkým prekvapením pre archeologičku Margarétu Musilovú, lebo nikto nepredpokladal, že by sa tam čosi také mohlo nachádzať. "Po pol metri sme narazili na kvalitnú liatu dlažbu vykladanú drobnými kamienkami," uviedla o odkrývaní nálezu Musilová. V interiéroch dávnej stavby našli črepy z nádob, amfor. "Také som poznala iba z Ríma, z Talianska," uviedla archeologička, podľa ktorej takéto nálezy amfor sme na Slovensku nemali. Medzi nálezmi boli aj úlomky skla, železné a bronzové predmety.

"No a 11. augusta o 11:27 sa brigádnikovi podarilo objaviť prvú zlatú mincu, zlatý statér. Čo bolo na tom najkrajšie, niesol nápis Biatec," povedala Musilová. Biatec je prvá minca, razená na našom území, resp. na území bratislavského opida. Vzápätí na to našli archeológovia poklad, ktorý tvorili zlaté statéry a strieborné tetradrachmi. Mince neniesli iba názov Biatec, ale aj Nonos. "To boli mená prvých keltských kniežat, ktoré vládli na našom území a razili mince so svojím menom," povedala. V stredu sa pre rímsky nález stretla komisia.

Ako uviedla Musilová, jej rakúski kolegovia sa vyjadrili, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu italského charakteru, teda rímsku, v keltskom prostredí z obdobia prvého storočia pred naším letopočtom severne od Álp. "Ďalší kolega, doktor Karol Pieta z archeologického ústavu povedal nebojte sa, neváhajte pomenovať tento nález unikátnym, ktorý pozdvihuje Bratislavu v tej dobe na úroveň kráľovského sídla," povedala Musilová. Nález by mohol súťažiť o titul "nález roka", uviedol riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel. "Tento poklad je unikátny svojou ucelenosťou a počtom tých mincí. Takéto sa doteraz nenašli," povedal a dodal, že keď vyhodnotia ďalšie nálezy a zaradia ich do kontextu, budú zvažovať aj o zapísaní nálezu medzi pamiatky spadajúce pod UNESCO. "Budeme sa snažiť aj tam dostať," povedal. Podľa Štassela sa bude v odkrývaní pamiatok pokračovať podľa toho, čo ešte nájdu. "Toto sú mimoriadne nálezy, s ktorými sa v rozpočte nerátalo, ale to je na vzájomných rokovaniach, že sa povie, čo sú kultúrne priority a zase dodávateľ musí povedať, čo sú finančné možnosti, a urobí sa potom nejaký kompromis," povedal.

Ak sa potvrdí, že ide o významnú keltskú lokalitu s rímskym vplyvom, tak bude podľa Štassela opodstatnené žiadať aj o nejaké finančné navŕšenie. Okrem nákladov na výskum treba rátať aj s nákladmi na prezentáciu a konzerváciu nálezov. "To je tá otázka, ktorá sa ešte musí rozdebatovať za okrúhlym stolom a k tomu budú mať čo povedať aj tí, čo dávajú peniaze," uviedol Štassel.

BRATISLAVA 28. augusta (WEBNOVINY) -

Vaše hodnotenia

Prihláste sa pre pridanie názoru.
 
mojeslovensko.sk dava cez twitter
mojeslovensko.sk na facebooku
odber obsahu cez rss