Pohorie sa vynára zo Žilinskej a Turčianskej kotliny a predstavuje zvlnený oblúk tiahnúci sa od Fačkovského sedla po Zázrivú. Národný park leží na výmere 22 630 ha a ochranné pásmo zaberá plochu 23 262 ha. Na pomerne malej ploche sú sústredené rozmanité prírodné úkazy a to od hôľnatých hrebeňov, cez rozorvané skalné úbočia, tiesňavy, rokliny až po hlboké a tiché doliny.

Predstavuje krasovú náhornú planinu v západnej časti Slovenského Rudohoria na rozhraní stredného a východného Slovenska. Národný park leží na výmere 20 318 ha a ochranné pásmo sa rozprestiera na ploche 21 698 ha. Zasahuje do troch okresov, Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Jadro krasového územia tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabová hoľa (1439 m). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje 25 km.

Toto horstvo predstavuje približne 100 km dlhú horskú klenbu tiahnúcu sa v smere západ - východ. Národný park sa rozprestiera na výmere 81 100 ha a ochranné pásmo tvorí 12 400 ha. Zasahuje do okresov Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok. Západnú časť tohoto národného parku tvoria Ďumbierske Tatry (Ďumbier 2043) a východnú časť Kráľova Hoľa (1948 m). Horský masív Kráľova Hoľa je miestom kde pramenia 4 významné slovenské rieky - Hron, Váh, Hornád a Hnilec.

je naším najmenším národným parkom s bohatými prírodnými hodnotami a malebnými scenériami. Nachádza sa na severe východného Slovenska v pohorí Spišská Magura a čiastočne tvorí hranicu s Poľskom. Leží na výmere 3750 ha a ochranné pásmo zaberá plochu 22 300 ha. Susedí s poľským Pieninským Národným parkom.

Nachádza sa na severovýchode Slovenska v pásme Bukovských vrchov na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Výmera tohoto národného parku je 29 805 ha a veľkosť ochranného pásma 10 973 ha. Osobitosťou sú horské hrebeňové lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. Pre územie Polonín sú charakteristické lesy najmä bukové a jedľovo-bukové zaberajúce až 80% z celkovej plochy.

Slovenský kras je najrozsiahlejším a plne vyvinutým krasovým území Slovenska. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na výmere 34 611 ha s ochranným pásmom 11 741 ha. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice - vidiek. Plošinatá oblasť je rozčlenená vodnými tokmi na sústavu planín, s množstvom povrchových a podzemných krasových javov (škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne a priepasti ). Nachádzajú sa tu najznámejšie sprístupnené jaskyne - Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtínska aragonitová jaskyňa.

Nachádza sa juhovýchodne od Vysokých Tatier v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Rozprestiera sa na ploche 19 763 ha a ochranné pásmo zaberá 13 011 ha. Zasahuje do okresov Brezno, Poprad, Rožňava a Spišská Nová Ves. Pre Národný park Slovenský raj sú najvlastnejšie a pôsobivé hlboké rokliny a tiesňavy, ktoré vo vápencoch a dolomitoch vyhĺbili vodné toky. Medzi najznámejšie rokliny patria, Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi.

Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Leží na výmere 40 371 ha s ochranným pásmom 26 132 ha. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý a dosahuje veľké výškové rozpätie, čo ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska.

Sú najkrajším národným park na území Slovenska. Vysoké Tatry boli vyhlásené ako prvý Národný park v roku 1948 a zahŕňajú Belianske a Západné Tatry. Svojou dĺžkou 55 km patrí medzi najmenšie veľhory v Európe. Národný park Vysoké Tatry má výmeru 73 800 ha a z toho ochranné pásmo má 30 703 ha.