Vlkolínec je jedna z najzachovalejších rázovitých obcí na Slovensku.  Vlkolínec bol vďaka svojej jedinečnej ľudovej architektúre vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a zaradený do zoznamu  svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec leží na svahu jedného z východných výbežkov Veľkej Fatry, v bočnom údolí doliny Revúcej, na južnom úpätí vrchu Sidorovo, v nadmorskej výške 718 m.

Dominantou obce, okrem typických dreveníc, je drevená zvonica z roku 1770. Jej zrubová a v hornej časti stĺpová konštrukcia stojí na kamennom podstavci. Stanová strecha je pokrytá šindľovou krytinou. V dnešnom uponáhľanom svete je Vlkolínec rajom nielen pre umelcov, architektov, filmárov či fotografov, ale aj pre všetkých turistov a obdivovateľov prírodnej a ľudovej krásy. Vo Vlkolínci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania a informačné stredisko.

Koncom 18. storočia mala obec 41 domov a 280 obyvateľov. Obyvatelia Vlkolínca sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom, salašníctvom, chovom dobytka a drevorubačstvom. Znakom obce bola heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti. Obec roku 1944 poznačili vojnové udalosti. Časť obce vyhorela (asi 20 domov a hospodárskych budov). Dodnes sa zachovalo okolo 45 objektov ľudovej architektúry.